Reklama
Výskumníci sa domnievajú, že v budúcnosti by sa atmosféra planéty mohla opäť stať bohatou na metán a chudobnou na kyslík.
Momentálne však nie je dôvod na strach, pretože sa tak nestane minimálne miliardu rokov. Ak však dôjde k zmenám, budú veľmi rýchle a vrátia Zem do stavu, v akom bola pred kyslíkovou katastrofou (asi pred 2,45 miliardami rokov).
Na konferencii OSN o klimatických zmenách v Dubaji poukázal na negatívne stránky hromadného vysádzania stromov, ako je potláčanie biodiverzity a nedostatočná sekvestrácia uhlíka.
Crowther tiež varoval, že výsadba stromov môže byť použitá ako výhovorka, aby sa zabránilo znižovaniu emisií. Vyzval na zameranie sa na zachovanie existujúcich lesov, aby mohli rásť a rozvíjať sa prirodzene, pretože verí, že to pomôže efektívnejšie kompenzovať emisie.
Je potrebné poznamenať, že paradajky používajú na interakciu s prostredím takzvané prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú v reakcii na rôzne typy vonkajších podnetov. Ich počet sa môže líšiť v závislosti od typu expozície a od odrody k odrode.
Vedci konkrétne študovali vzorky štyroch krajinných rás postihnutých húsenicami a arbuskulárnymi mykoríznymi hubami, ktoré tvoria symbiotický vzťah s rastlinami a pomáhajú extrahovať živiny z pôdy výmenou za uhlík. V rámci testov sa rastliny umiestnili na hodinu do vreciek na zamedzenie zápachu a analyzovali sa, ktoré látky sa budú vyrábať ako ďalšie.
Tím výskumníkov narazil na stromy na severovýchode krajiny, v meste Igarassu. Oblasť, kde došlo k objavu, bola kedysi drsným dažďovým pralesom. Dnes sa na ich mieste vytvorila rozsiahla mestská oblasť. Na okraji je však poľnohospodárska pôda a pestovanie cukrovej trstiny.
Vedci v rámci svojho výskumu porovnávali farebnú rôznorodosť pozadia v prírode so špecifickými charakteristikami kvitnúcich rastlín na príklade Austrálie, čím zhromaždili databázu materiálov, ktoré existovali asi pred 100 miliónmi rokov – v tom čase vzhľad vyniknú prvé kvety v rastlinách.
Reklama