Výskumníci sa domnievajú, že v budúcnosti by sa atmosféra planéty mohla opäť stať bohatou na metán a chudobnou na kyslík.
Momentálne však nie je dôvod na strach, pretože sa tak nestane minimálne miliardu rokov. Ak však dôjde k zmenám, budú veľmi rýchle a vrátia Zem do stavu, v akom bola pred kyslíkovou katastrofou (asi pred 2,45 miliardami rokov).
Na konferencii OSN o klimatických zmenách v Dubaji poukázal na negatívne stránky hromadného vysádzania stromov, ako je potláčanie biodiverzity a nedostatočná sekvestrácia uhlíka.
Crowther tiež varoval, že výsadba stromov môže byť použitá ako výhovorka, aby sa zabránilo znižovaniu emisií. Vyzval na zameranie sa na zachovanie existujúcich lesov, aby mohli rásť a rozvíjať sa prirodzene, pretože verí, že to pomôže efektívnejšie kompenzovať emisie.
Je potrebné poznamenať, že paradajky používajú na interakciu s prostredím takzvané prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú v reakcii na rôzne typy vonkajších podnetov. Ich počet sa môže líšiť v závislosti od typu expozície a od odrody k odrode.
Vedci konkrétne študovali vzorky štyroch krajinných rás postihnutých húsenicami a arbuskulárnymi mykoríznymi hubami, ktoré tvoria symbiotický vzťah s rastlinami a pomáhajú extrahovať živiny z pôdy výmenou za uhlík. V rámci testov sa rastliny umiestnili na hodinu do vreciek na zamedzenie zápachu a analyzovali sa, ktoré látky sa budú vyrábať ako ďalšie.
Tím výskumníkov narazil na stromy na severovýchode krajiny, v meste Igarassu. Oblasť, kde došlo k objavu, bola kedysi drsným dažďovým pralesom. Dnes sa na ich mieste vytvorila rozsiahla mestská oblasť. Na okraji je však poľnohospodárska pôda a pestovanie cukrovej trstiny.
Vedci v rámci svojho výskumu porovnávali farebnú rôznorodosť pozadia v prírode so špecifickými charakteristikami kvitnúcich rastlín na príklade Austrálie, čím zhromaždili databázu materiálov, ktoré existovali asi pred 100 miliónmi rokov – v tom čase vzhľad vyniknú prvé kvety v rastlinách.
V štúdii výskumníci skúmali 924 majiteľov mačiek a mačiek, pričom respondenti opísali prítomnosť tohto správania u viac ako 1 100 domácich miláčikov, ktoré vlastnili alebo predtým vlastnili. Autori článku zaznamenali, ako často mačky k tejto činnosti inklinovali, aké predmety najradšej chytali a kto bol podnecovateľom hry.
Výsledky štúdie ukazujú, že mačky oveľa častejšie prevezmú iniciatívu pri chytaní hodených predmetov ako ich majitelia. Navyše, ak zvieratá iniciovali aktivitu samé, zotrvali v nej dlhšie. Vedci zdôraznili, že mačky sa tiež častejšie budú chcieť samy rozhodnúť, ako bude hra prebiehať.
Existuje na to niekoľko dôvodov:
Zvieratá hromadia jedlo, keď sú hladné. Stále môžu „pochovať“ jedlo, mysliac si, že skrývajú pochúťku na daždivý deň.
Mačky to niekedy robia, ak sú chované vonku. Domáce zvieratá chované s príbuznými môžu tiež „hromadiť“ jedlo.
Ak váš maznáčik pravidelne zanecháva nejaké jedlo, môže mu byť jednoducho nepríjemné jesť z určitej misky. Je lepšie umiestniť krmivo do stredu misky, aby ho mačka nemusela naberať za okraje. Možno je na to príliš lenivý.
Vedci vo svojej práci porovnali obrázky 22 sivých vlkov a 81 domácich psov a zistili, že dúhovky psov boli oveľa tmavšie ako dúhovky vlkov a tiež viac červenej farby.
Navyše podľa odborníkov boli zábery psov s tmavými očami ľuďmi vnímané ako priateľskejšie, t.j. tieto psy boli pre ľudí príťažlivejšie ako psy so svetlými dúhovkami.
Na získanie zodpovedajúceho výsledku vedci skombinovali údaje získané pomocou počítačových modelov s existujúcimi informáciami o vyhynutí vtákov, zaznamenané a opísané prostredníctvom paleontologických nálezov.
Výsledky, ktoré vedci získali, ukázali, že ľudské aktivity mali najnegatívnejší vplyv na vtáky, ktorých biotopom sú tichomorské ostrovy. Podľa odborníkov len v tomto regióne úplne zmizlo z povrchu zemského 875 druhov. Navyše 554 z týchto druhov vedci vôbec neobjavili.
Pavúky Joro patria do skupiny okrúhlych pavúkov, ktoré sú známe svojimi symetrickými guľovými sieťami. Tento druh sa dá ľahko rozlíšiť podľa žltých pruhov na čiernych nohách. Samice tohto druhu dorastajú do dĺžky až 7,6 cm, čo je dvakrát viac ako samce, a na prevažne žltom bruchu majú charakteristické modré pruhy a červené škvrny.
Tieto pavúky sa v posledných rokoch rozšírili do mnohých štátov v USA, pretože sa môžu rýchlo šíriť po narodení. Odborníci sa domnievajú, že v budúcnosti by sa mohli rozšíriť po celom východnom pobreží krajiny.